Jaskyňa mŕtvych netopierov

Cez víkend 26-teho a 27-teho júna 2021 sa nám konečne podarilo uskutočniť akciu,ktorú sme mali naplánovanú ešte v roku 2020. Iniciátorom a organizátorom tejto krásnej víkendovky bola naša Evka. Dlhoročné turistické skúsenosti tejto skvelej členky klubu dalo tušiť,že účastníci nebudú ľutovať. A skutočne…

V sobotu ráno už počasie naznačovalo,že je nám naklonené a táto klubová akcia má odobrenie na najvyšších miestach. Z pôvodne nahlásených 7-mich členov klubu sa kvôli pracovným a zdravotným  ospravedlneniam zišli len 5 skalní a náruživí bádatelia podzemia. Nič na tom,že na poslednú chvíľu prišlo k takejto redukcii. Naša chuť objavovať nepoznané bola silná a tak sa Evka,Deniska,Ivan,Michal a Zabčo vydali spoločne do Nízkych Tatier  preskúmať útroby našej krásnej krajiny. Náš záujem budila už dlhší čas Jaskyňa mŕtvych netopierov. Jaskyňa,ktorej vchod leží vo výške 1520 metrov nad morom s dĺžkou objavených chodieb približne 20 kilometrov patrí k najvyššie položeným jaskyniam na Slovensku. Tak prečo by sme si takúto raritu mali nechať ujsť?

btr

Po 2  hodinovej ceste sme pohodlne zaparkovali na stráženom parkovisku Trangoška. Po zelenej turistickej značke sme začali postupne naberať výšku a asi po hodine sme prišli k odbočke k jaskyni.K nej je to možno 15 minút po neznačenom,no pekne vychodenom chodníku.Na jeho konci nás vítala chata,v ktorej je zároveň aj vstup do tajomného podzemia. Po krátkej inštruktáži a vystrojení, nás sprievodca uvítal v temnom a chladnom kráľovstve mocnej prírody,ktorá všetko tvorila milióny rokov.

btr


Chodníky v jaskyni boli síce vlhké ba až mokré,ale jaskyniari dlhé roky chodník upravovali tak,aby sa nám šlo pohodlne. Nebezpečnejšie úseky sme sa istili ,aby v prípade pošmyknutia sa nedošlo k nešťastiu. S pútavým výkladom nášho sprievodcu nám niečo vyše hodinová prehliadka ubehla ako letná dovolenka pri mori a už sme sa vrátili späť do nášho nadzemného sveta. O nič horšom,pretože jaskyňa je v srdci Nízkych Tatier,len kúsok od majestátneho a najvyššieho vrchu. Skratkou do sedla Kozie chrby a ku chate generála Štefánika sme ukončili našu turistickú aktivitu a prešli sme plynulo na oddych. Chata ponúka okrem dobrej kuchyne aj ubytovanie.A my sme si tak večer spríjemnili spoločným posedením pri dobrej večeri a pohári čapovaného pivka.

btr


Veď prečo nie,keď na nás o poschodie vyššie čakala posteľ. Oddych na pohodlnej posteli je na nezaplatenie.Ráno nás zobudili lúče slnka a výdatné raňajky nás naštartovali do nového dňa…

Cieľ bol Ďumbier. Od chaty vedie k nemu červená značka,ktorá je zároveň cestou hrdinov SNP. Po posilnení a nasýtení sa krásnymi výhľadmi z vrcholu sme pokračovali ďalej po červenej značke k Demänovskému sedlu.

Odtiaľ skratkou k modro značenému chodníku, ktorý vedie ku chate Kosodrevina. Ten sa nad chatou križuje so žlto značeným chodníkom. Ten nás zaviedol až ku chate Srdiečko, kde na nás čakal Ivan s autom,ktorý sa kvôli zraneniu členka pobral ráno od chaty priamo na Trangošku.

Cesta autom domov ubehla príjemne. Zážitky z prežitého víkendu, ktoré zneli v aute pri spoločnom rekapitulovaní posledných dvoch dní v nás umocnili pocit, že sa oplatí organizovať a zúčastňovať na spoločných akciách. Pri nich sa upevňujú naše kamarátstva a láska k turistike po Slovensku.

Touto cestou chcem poďakovať Evke za perfektne zorganizovaný dvojdňový výlet do srdca Slovenska, Nízkych Tatier.
Horám Zdar!!!